Prológ >Prečo práve ja?<

3. října 2008 v 20:19 | Nakishi |  Prečo práve ja?
Prológ

Cristal sa prechádzala po záhrade. Boli prázdniny a tak si aj ona, ako vysokoškoláčka mohla oddýchnuť. Prišla k veľkej košatej jabloni a sadla si na kameň pod ňou. Bolo to jej druhé najobľúbenejšie miesto v záhrade, hneď po bazéne. Chvíľu len tak sedela a pozorovala more, ktoré bolo výborne vidno z miesta na ktorom sedela. Bývala totiž v Taliansku na pobreží Jadranského mora v meste Termoli.
"Cristal! Cristáááááááál!" Cristal počula hlas svojho mladšieho brata.
"Tu som." Zakričala mu naspäť ale ani sa nepohla. O chvíľu bol už pri nej. David bol pekný 18-ročný blonďák s modrými očami a vyšportovanou postavou. So sestrou sa podobali aj keď Cristal bola o tri roky staršia.
"Máš ísť domov. Prišiel tvoj nový tréner."
"To už? Nemal prísť neskôr?"
"Nie, mal prísť dnes o 15:00 a toľko mimochodom už je." Poučil sestru David.
"Aha, no dobre, poďme domov." Povedala Cristal, vstala a zamierila do domu.
"No táááák, veď ma počkaj." Zakričal za ňou a začal bežať. Keď bežal okolo nej sykol: "Kto bude prvý pri dome?" Cristal sa zasmiala a rozbehla sa. Keď ho predbiehala zakývala mu a uškrnula sa.
David dobehol k domu, keď sa už Cristal vyzúvala.
"Ty nikdy nepriznáš, že som vyhrala, však?" povedala s úsmevom a vošla do domu s Davidom v pätách.
"Dobrý deň." Pozdravili sa, keď vošli do salóne, kde bola ich mama spolu s Crisiným novým trénerom. Bol to vysoký muž s modrými očami a krátkymi kučeravými hnedými vlasmi.
"Ahojte. Cristal, chcem ti predstaviť tvojho nového trénera plávania, Neala Galaghera, toto je moja dcéra Cristal Baquerová." Predstavila ich a oni si podali ruky. Potom sa s nimi rozlúčila a spolu s Davidom odišla zo salóna.
"Tak, pán Galagher..." začala Cristal nesmelo, no on ju prerušil.
"Prosím ťa, hovor mi Neal. Poprosil ju a ona zaskočene prikývla.
"Chcela som sa ťa spýtať, Neal, kedy začneme s tréningom? Súťaž bude už o necelé tri týždne."
"Čo tak hneď? Aspoň zistíme v čom máš nedostatky a kde robíš chyby."
"Ja nerobím chyby." Povedala Cristal dosť sebavedome vzhľadom na to, že zvyčajne býva tichá, skoro neviditeľná a vždy poslušná...
"To uvidíme. Tvoja mama povedala, že tu máte aj bazén. Môžeš mi povedať kde je a potom prísť za mnou už v plavkách?"
"Hm, celkom dobrý nápad." Pousmiala sa a ukázala mu, kde je bazén. Potom rýchlosťou blesku vyletela po schodoch do svojej izby a tam pred seba na posteľ porozkladala všetky plavky. Po chvíli tam boli už iba celé plavky a po ďalšej už iba dvoje. Nevedela sa rozhodnúť v ktorých bude vyzerať lepšie. Chcela vyzerať dobre kvôli Nealovi. Bol pekný a Cristal si to dosť dobre uvedomovala. Rozhola sa pre modré plavky s dvoma žltými pásmi cez prsia, a dokonale jej ladili k očiam. V kúpeľni schytila čiapku a okuliare, tiež rovnakej farby a uterák.
"Á, už si tu." Zhodnotil Neal, keď začul za chrbtom kroky.
"Áno."
"Už som myslel, že ani neprídeš." Poznamenal.
"Ohm, hľadala som okuliare." Vyhovorila sa Cristal rýchlo. Potom si dala na hlavu čiapku, modré oči schovala za okuliare. Podišla tri kroky k bazénu a otočila sa na Neala.
"Aký štýl prvý?"
"Aký len chceš, ale vystriedaj všetky." Cristal prikývla a skočila bezchybné šípku do vody. Najprv plávala kravla, prsia a znak a nakoniec motýlika. Viac sa jej nechcelo. Doplávala k brehu a čakala Nealovu reakciu.
"Tak?" spýtala sa, keď nič nehovoril.
"Rozmýšľam, na čo ty potrebuješ trénera. Plávaš dokonalo."
"Ja som ti to vravela." Uškrnula sa a Neal neveriaco pokrútil hlavou.
"Ale toto som naozaj nečakal." Cristal mala chuť rozosmiať sa pri pohľade na jeho rozčarovaný výraz na tvári.
"Nechceš už vyliezť z bazéna? Tá voda je dosť studená." Poznamenal. Cristal sa zarazila. Voda mala aspoň 26°C a na plávanie bola teplá. Ale poslúchla ho a vyšla von. Zabalila sa do uteráku a sadla si k nemu za stôl.
"Takže čo si myslíš o mojom plávaní?"
"Ako som povedal, hýbeš sa dokonale. Jediné v čom by si sa mohla relatívne zlepšiť je rýchlosť. Nie že by si nebola dosť rýchla, ale je to jediná vec, ktorá sa dá ešte zdokonaliť." Povedal.
"Uhm, Dobre." usmiala sa Cristal a dala si dole čiapku z vlasov. Tie jej voľne padli na plecia a slnko sa v nich odrážalo zlatou farbou.
"Tak myslím, že dnešnú hodinu ukončíme, nie?" pozrel na ňu a usmial sa.
"Asi áno." Prikývla.
"Takže sa stretneme zajtra o 16:00, ak ti to vyhovuje..."
"Samozrejme. Nemám nič proti." Súhlasila. Neal sa postavil a rozlúčil sa s Cristal.
"Stretneme sa zajtra. Tešilo ma Cristal:" povedal a Cristal sa páčilo akým jemným spôsobom povedal jej meno.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama