4. Čo ďalej?

4. října 2008 v 19:00 | Nakishi |  Čo ďalej?
4. KAPITOLA

"Susie vstávaj."
"Hm."
"No tak Susie. Prišiel som sa rozlúčiť." Susie pootvorí oko a všimne si pri svojej posteli Siriusa.
"Siri? To už ideš?" spýta sa zaspane.
"Áno, veď si mi to kázala." povie. Susie sa posadí na posteli a uprene hľadí na Siriusa.
"Daj mi pusinku a bež." povie po chíli so smiechom a nastrčí líce. Sirius jej dá pusu a obíme ju.
"Tak už bež." prikáže.
"Letím krpec." povie a vybehne z miestnosti, ale po chvíli sa zjaví jeho hlava vo dverách.
"Keby si niečo potrebovala, napíš mi." usmeje sa na ňu a zbehne po schodoch.
"Siri, dvere!" vykríkne a uvedomí si, že ju už nepočuje. Pomaly vstane z postele a prejde k dverám.
"Ahoj." pozdraví sa jej Cissy, ktorá prechádza popri jej dverách. Všimne si, že Cissy je uý oblečená a upravená.
"Ahoj, povieš mi koľko je hodín?"
"Jasné, počkaj." zmizne v izbe. "Sú štyri po obede."
"Štyri??!" vykríkne zdesene Susie a vbehne do kúpeľne. Osprchuje sa a nalíči bledučkomodrými tieňmi. Vyjde a oblečie si bledomodré šaty, ktoré si včera kúpila. Spokojne pozrie na svoj odraz v zrkadle. Postrapatí si vlasy a usmeje sa. Pozrie na hodiny a zistí, že je za 15 minút päť hodín a preto zíde dole schodmi. V predsieni sa poobzerá a vytiahne z kabelky strieborný prsteň.
"Kam ideš?" ozve sa za ňou znechutený hlas.
"Na Šikmú." povie jednoducho a matka na ňu zazrie.
"Zas s nejakým humusákom?" spýta sa.
"Nie." odpovie sucho.
"Ts." odvrkne pani Blacková, vyjde po schodoch a nechá svoju dcéru samú. Susie si dá na prst prsteň a ten ju prenesie do Deravého kotlíka. Sadne si ku stolu a objedná si pitie. Po chvíli sa za ňou ozve:
"Ahoj." pozdraví ju chalan.
"Och ahoj." povie Susie a obzrie si ho. Dnes má nasebe bielu košeľu a rifle.
Vyzerá dobre, pomyslí si a usmeje sa na neho.
"Kam si včera zmizla?"
"Za bratom."
"Aha."
"Prezradíš mi svoje meno? Včera si sa nestíhol predstaviť." uškrnie sa.
"Prepáč. Som Sebastian." povie.
"A priezvysko?" vyzvedá.
"Ani ty si nepovedala svoje priezvysko."
"Nemám ho rada." povie a zatvári sa kyslo.
"Ja to moje nerád používam."
"Tak začneme od začiatku. Som Susane Blacková. Ale priatelia ma volajú Susie." uškrnie sa.
"Sebastian Riddle." povie a pozoruje ako sa zatvári. Keď sa stále usmieva opatrne sa jej spýta.
"Tebe nevadí, že som Riddle?"
"Nie." Tak toho mi matka zakázať nemôže, pomyslí si Susie.
"Ale veď môj otec..." zarazí sa.
"A čo? Aj moji rodičia sú posadnutí čistou krvou. A vlastne celá rodina je verná tvojmu otcovi... Až na mňa a Siriho." usmeje sa na neho.
"Och." zarazí sa.
"Zostaneme tu alebo ideme inde?" zmení tému Susie.
"Čo tak na zmrzlinu?" navrhne.
"Prečo nie?" pokrčí plecami Susie a vstane. Kým zaplatí Sebastian vyjde na zadný dvor a otvorí vchod do Šikmej uličky.
"No poď." povie a usmeje sa ne ňu. Vojdu do uličky a zamieria ku Floreanovi Fortescuovi. Sadnú si za stôl na vonkajšej terase a objednajú si zmrzlinové poháre. Susie sa na neho usmeje a spýta sa:
"Odkiaľ si?"
"Narodil som sa v Londýne. Ale vyrastal som v Rumunsku pri upíroch."
"Kôli čomu?"
"Lepšia otázka by bola: kôli komu. Otec si myslel, že to bude pre mňa lepšie."
"Aké to tam bolo?"
"Prísne." rozosmeje sa. "Otec im kázal ako ma majú vychovať. Ale keď som niečo spravil, nič sa mi nestalo. Príliš sa báli otcovho hnevu."
"Tak to tam nebolo až tak zlé." usmeje sa na neho.
"Viem. A čo ty? Narodila si sa tu?"
"Hej." pokrčí plecami. "Ale nikdy som sa nechovala podľa očakávaní mojej rodiny. Chceli aby som bola ako Bella. Zlá, bezcitná, pokrytecká. Ale ja som ako Siri. A to ich naštvalo."
"Siri?"
"Hej. Môj brat Sirius. Všetci vravia, že sme si podobní. Ešte aj povahy máme rovnaké."
"To ste dvojčatá?" spýta sa začudovane.
"Nie. Siri je o jedenásť mesiacov starší." povie otrávene. Sebastian sana jej výraze začne smiať.
Je pekný keď sa smeje, pomyslí si a pozrie mu do očí. Všimne si ako sa tvári.
"Ty čítaš moje myšlienky?" spýta sa ho.
"Hm." ospravedlňujúco sa usmeje.
"Pre boha! Čo všetko si sis stihol prezrieť?" spýta sa zhrozene a hneď uzavrie svoju myseľ. Pozrie na neho a čaká na odpoveď. On sa však na ňu iba usmieva.
"Tak?" povie nedočkavo Susie.
"Že si veľmi zaujímavá osoba." povie vyhýbavo.
"Sebastian!" vykríkne karhavo ale jemne jej myká kútikmi.
Ako pekne znie moje meno z jej úst.
Susie sa usmeje. Túto myšlienku si zasa prečítala ona.
"Môžem ti tak hovoriť stále." povie potichu a on si uvedomí, že si prečítala jeho myšlienky.
"Môžeš." povie a nakloní sa k nej.
"Ja viem." usmeje sa a tiež sa k nemu trošku nakloní.
Nemali by sme, pomyslí si Susie. Vie, že si jej myslienku prečíta. Na cvíľu sa zastaví a pozrie do jej bledučkomodrých očí. Usmeje sa.
Viem. Ale tiež viem čo chcem.
Ja tiežviem čo chcem. Len neviem či to môžem aj mať.
Po prečítaní tejto myšlienky sa Sebastian prisaje na jej pery. Nežne sa do nich vpíja. Susie mu ich hneď začne oplácať. Po chvíli, ktorá sa im zdá ako večnosť sa od seba odtrhnú. Susie sa uškrnie a oprie o stoličku.
"Bozkávaš dobre." ohodnotí ho.
"Ani ty nie si zlá." povie s úsmevom. Ne to sa Susie usmeje a pozrie na hodinky.
"Mali by sme ísť inde. O desať minút to tu zatvárajú"
"Kde chceš ísť?" spýta sa.
"Neviem."
"Tqak poď. Niečo vymyslíme." povie a chytí ju za ruku. Susie vstane a vyjde na ulicu. Po chvíli zacíti jeho ruku na svojom páse. Pozrie na neho a všimne si jeho spokojný výraz. Zrazu ju niečo napadne. Nepozorovane vytiahne z vrecka prsteň. Sladko sa na neho usmeje a dá si prsteň na prst. Zacíti myknutie a objaví sa doma v predsieni.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama