32. Čo ďalej?

4. října 2008 v 20:05 | Nakishi |  Čo ďalej?
32. KAPITOLA


"Kde sme?" spýta sa Susie, hneď ako sa premiestnia.
"Uvidíš. Ideme?"
"Hm.. Počkaj chvíľu." povie a klesne na kolená.
"Susie, čo ti je?" spýta sa vystrašene a čupne si k nej.
"Točí sa mi hlava."
"Odnesuïem ťa tam, dobře?"
"Nie, nie, to za chvíľku prestane." povie rozhodne. Sebastian na ňu pozetá s nedoverou v očiach a počká kým ju to aspoň trochu prejde.
"V poriadku?"
"Už áno." povie slabým hlasom. "Ideme?"
"Možeme." prikývne a vezme jej kufor. Susie si pomaly začne všímať aj okolie. Sú v nejakom malom mestečku. Za mestom je zasnežený les, aj keď priamo v meste ešte sneh nie je. Nachádzajú sa v menšej doline a sú obklopení zasneženými vrchmi.
"Je to tu krásne." vydýchne Susie zasnene, an čo sa Sebastian iba usmeje.
"Tak a sme tu." ukáže Sebastian na dom modrej farby. Dom je moderný s veľkými oknami, cez ktoré preniká dnu svetlo. Záhrada okolo domu je veľká a nádherná. Zrazu vybehne z domu dievča a vrhne sa Sebastianovi okolo krku.
"Tak rada ťa vidím." usmeje sa a vtisne mu bozk na pery. Susie stojí vedľa nich a pozoruje. Dievča má asi o 1-2 roky menej ako Sebastian . Má čierne vlasy po plecia a pekné hnedé oči. Je o pár cm nižšia a žiari krásou. Po chvíli sa prestanú objímať a dievča upriami pozornis%t na Susie.
"Ahoj, ja som Sue." usmeje sa.
"Susie, teší ma." Sue jej podá ruku a obe sa na seba usmejú a objímu sa, akoby boli kamarátky už od narodenia.
"Hej vy dve! Nechcete už ísř aj dnu?" ozve sa Sebastian spoza dvier.
"Veď hej, už ideme." zakričí mu naspäť Sue a obe sa rozosmejú.
"Jééj, máte to tu pekné." povie Susie hneď jako vojde do veľkej haly.
"Vidíš, ja som ti vravela, že takto je to dobré." oborí sa Sue na Sebastiana.
"Veď hej, hej." Sebastian zdvihne ruky jako obranu a Susie sa iba usmeje.
"No bežte sa zložiť, ja zatiaľ pripravím raňajky." povie panovačným tónom a ukáže na schody. Sebastian pretočí očami.
"A do ktorej izby?"
"Ty do svojej a Susie do najväčšej hosťovskej." mykne plecami.
"ČOOO?!! Ona nebude spať pri mne?" spýta sa Sebastian.
"Mala by?"
"No, jako moja baba asi áno."
"Ou, počkaj." zarazí sa. "Ty si tá baba, čo mu cez prázdniny zdrhla z otcovho sídla?" vyvalí na nich oči Sue. "Bóóóóže, ty si trdlo!" oborí sa po chvíli na Sebastiana. "To si nemohol aspoň zabučať, že je to ona?! No nič, zložte sa do tých izieb a spávajte pre mňa za mňa aj na streche." pousmeje sa a odíde veľkými dverami do vedľajšej miestnosti.
"Ako myslela to: "čo si aspoň nezabučal, že je to ona"?"
"Lebo som jej o tebe povedal iba to, že si mi utiekla z Temného sídla. Prišiel som sem totiž deň na to."
"Aha. No ale je milá."
"No jo. Segrička je veľmi milá na nových ľudí."
"Segrička???!!!"
"No áno... Ja som ti nepovedal, že je to moja sestra?" spýta sa začudovane.
"Nie, to si naozaj nepovedal."
"Aha, no..."
"Kde sú tie izby?" spýta sa ho Susie.
"Izby? Ja som myslel, že budeme spať v mojej izbe."
"Veci si dáme do oboch izieb a a spávať možeme aj na streche."
"Aha, tak dobre." zastene před jednými z mnohých dvetí na poschodí.
"Tu je tvoja izba." ukáže a pomaly ide ďalej. Susie zastane před dverami a pozoruje Sebastiana.
"A toto je moja izba." otočí sa na ňu.
"Dobre."
"A ty ideš... kde?" spýta sa trochu zvedavo.
"Sem." usmeje sa a vojde do svojej izby. To už nevidí sklamaný výraz na Sebastianovej tvári.
V izbe si začne vybaľovať věci. Keď už má všetko vybalené a poukladané v skriniach ľahne si na posteľ a ruky si položí na brucho. Po chvíľke sa ozve klopanie na dvere a hneď na to vojde do izby Sue.
"Ahoj, možem?" usmeje sa na Susie a tá prikývne.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama