30. Čo ďalej?

4. října 2008 v 20:04 | Nakishi |  Čo ďalej?
30. KAPITOLA


Po pár dňoch Susie pustia z nemocničného krídla. Pomaly sa až bojí pozrieť kamarátom do očí po tom čo urobila. Práve teraz ide za Lindou, lebo jej odkázala cez Damaru, že sa s ňou chce rozprávať. Susie zaklope na dvere kabinetu a spoza dverí sa po chvíli ozve Linduškin hlas oznamujúci, že má vojsť.
"Ahoj-te." Povie prekvapene, keď uvidí Lindušku sediacu na gauči skolu so Siriusom.
"Ahoj Susie."
"Čaf segra." Usmeje sa na ňu Sirius a vstane.
Susie neujde, že sú trochu neupravení. Linda má strapaté vlasy a nakrivo pozapínané gombíky na blúzke. Sirius má zas divne zapnutý opasok a na ústach má stopy Lindinho rúžu. Susie na nich pozrie a všimne si akí sú zadýchaní a pod jej pohľadom mierne zružovejú.
"No tak ja pôjdem." Povie Sirius Linduške a na jeho tvári je vidno, že by tu najradšej ostal...
Keď je už skoro pri dverách Susie pozrie na Lindu a potichu sa spýta.
"To mu nedáš ani pusu?" Linda sa usmeje, prejde k Siriusovi a vtisne mu na ústa nežný bozk. Ten chvíľu vyjavene pozerá a potom jej bozk opätuje. Po zhruba 2-3 minútach to Susie prestane baviť a tak si slabučko odkašle. Na tých dvoch to má veľký vplyv. Obaja od seba zdesene odskočia, pretože úplne zabudli, že nie sú sami.
"Tak ja už fakt pôjdem." Povie Sirius celý červený. Susie mu kývne na pozdrav a Lindush mu vtisne ešte jeden jemný bozk na pery.
"Čo si odo mňa chcela?" spýta sa Susie, keď jej brat odíde.
"Sadni si." Povie panovačne a kývne smerom na sedačku. Susie urobí čo jej káže a zvedavo na ňu pozrie.
"Si ty normálna??! Čo si si do čerta myslela?" vyčítavo zvýši hlas. "Že správne riešenie!! Pche! Somarina, nie správne riešenie! Skoro sa zabiješ a myslíš si, že my sa na to vyserieme?! Na záchodoch! Ešte, že mal James tú mapu! Skoro sme sa zbláznili ale hlavne, že ty si to poriešila! Do riit, veď smrť nie je riešenie! Ja som si fakt myslela, že to zvládneš... ja neviem... inak! Sirius sa totálne zložil... no... to je jedno!" kričí takmer hysterickým hlasom, ale na konci poslednej vety sa jej zlomí hlas a potom dodá:
"Uvedomuješ si ako si ubližuješ?! A keby len sebe, ale aj nám!!!"
Susie na ňu zarazene pozerá a snaží sa pochopiť všetky veci, ktoré jej práve Linda povedala.
"Ja... hm... ehm... čo?!
"No čo čo? Hádam ja sa mám pýtať čo? Alebo skôr PREČO?!" zasa kričí.
"Linda! Tak po prvé: nemáš sa prečo pýtať čo alebo prečo! Bolo to moje rozhodnutie a vás to nemusí ovplyvňovať!" začína sa hnevať aj Susie a Linda prevráti očami. "Ja mám svoj život a vy nemáte právo sa do toho starať! Jednoducho som to urobila. Ber to ako fakt. Nevedela som nájsť iné riešenie..."
"Do riti... Vieš ty vôbec čo rozprávaš?!! Vždy je ej tá druhá cesta!"
"Hej, lenže keby si ty bola mnou... Ty si nevidela Sebastiana s tou..." zasekne sa a rukou si zakryje ústa.
"Sebastian?! Od začiatku som tvrdila, že je to úplny chudák a hajzel! S kým tam bol? Čo robili... teda... to hádam nie! Ešte aj kurevník!!"
"Vieš čo? Vôbec ho nepoznáš! Máš predsudky, lebo je to Voldemortov syn!"
"Ja že mám predsudky?!! Ja? Sranduješ, však? Nezakazovala som ti ho, nepovedala som na neho jediné krivé slovo. Ešte som ťa bránila pred Siriusom, keď ho tu šlo roztrhať od zúrivosti. Tak mi tu láskavo nehovor, ako jeho chudáčika nepoznám. Došlo na moje slová... je to idiot, chudák! Rozišli ste sa však?!! kričí.
Susie iba záporne pokrúti hlavou a pozrie do zeme.
"No výborne. Tak ty ho ešte aj kryješ! Prečo? Potom čo urobil! Nechápem... čo si s ním aj tehotná?!" ironicky poznamená Linda.
"Hm..." na viac sa Susie nezmôže. Ako na to mohla prísť? Vie to? Alebo to iba odhadla?
"Čo hm? Ty si..." To sa mi iba sníva, ona je s ním naozaj...? "Susie, odpovedz mi! Okamžite!" panicky vykríkne Linda.
"Hej ja som naozaj tehotná!" naštvane jej všplechne do tváre krutú pravdu.
"Aha." Rezignuje Linda a klesne na gauč. "Choď prosím ťa, choď preč." Zašepká.
"Prečo by som mala? Do teraz si na mňa kričala a chcela si vedieť pravdu! Vieš ju a čo sa ti na tom nepáči?"
Linda zdvihne hlavu, ktorú do teraz držala sklonenú v dlaniach. "Čo mi na tom vadí? Nič. Povedala si, že je to tvoj život, tak sa ti do toho starať nebudem. Máš pravdu, nás to nemá prečo ovplyvňovať." Zničene odpovie a hlas sa jej chveje skôr ľútosťou ako hnevom. "Sklamala si ma:"
"JA som sklamala teba? Myslela som, že práve ty, ktorú som považovala sa svoju kamarátku, ty, ktorá si ma skoro vždy chápala. Naozaj som myslela, že to pochopíš. To bola asi chyba..." povie, zvesí plecia a odíde z Lindinej pracovne.
"Susie!" vykríkne a vybehne za ňou, ale zachytí už iba kľučku zatvárajúcich sa dverí. "Ja som to tak nemyslela. Chcem ti iba dobre." povie sama pre seba a po líci sa jej skotúľa slza.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama