29. Čo ďalej?

4. října 2008 v 20:03 | Nakishi |  Čo ďalej?
29. KAPITOLA


Susie leží na posteli so zavretými očami a rozmýšľa. Pred páz minútami Pomfreyová vyhodila jej priateľov lebo vraj "Pacientka potrebuje odpočívať..."
Po chvíli Susie začuje buchnutie dverí a kroky, ktoré sa zastavia pri jej posteli. Vycíti, že na ňu osoba pozerá a tak otvorí oči.
"Aho." povie potichu krásny hlas patriaci človeku, ktorý jej tak veľmi ublížil. Susie mu na to neodpovadá, iba zažmurká očami v snahe zahnať slzy.
"Susie, si v poriadku?" spýta sa starostlivo Sebastian
"Asi." odpovie potichu, ale on aj tak počuje ako sa jej trasie hlas. Sebastian si sadne k jej (smrteľnému xD) lôžku a zadíva sa na ňu.
"Prišiel som ti povedať ako som sa rozhodol." povie potichu a Susie ešte tihšie povie:
"Nemusíš to vravieť. Videla som vás vtedy na 5. poschodí."
"Na 5. poschodí? Ale na tom poschodí presda našli teba..." zarazí sa a oči sa mu rozšíria od prekvapania.
"Ty si nás..." zlyhá mu hlas, keď Susie prikývne.
"To pre to si si takto ublížila?" spýta sa, no Susie mu neodpovedá. Sebastian správne odhadne, že áno a smutne na ňu pozrie.
"Susie to si nemala. Nebolo to tak ako to vyzeralo."
"A ako to teda bolo? Ja viem, čo som videla. A tiež viem, aké pocity to vo mne vyvolalo. Ja viem ako som sa cítila, aj teraz, aj pred tým keď som ťa s Bellou videla minule. Viem to ja a nie ty, tak mi prestaň hovoriť čo mám a čo nemám urobiť." povie porichu a smutne Susie.
Sebastian na ňu chvíľu pozerá, potom natiahne ruku a chce ju pohladiť po tej jej, ale Susie sa bleskovo stiahne z jeho dosahu.
"Susie ja som nechcel." začne sa ospravdlňovať. "Bol som trochu opitý a Bella to jednoducho využila."
"Keď som váš videla prvý krát, iba ste sa bozkávali, a vtedy si opitý nebol. Aj tak by si to urobil. Či by si mal vypité alebo nie." Sebastian sklopí pohľad do zeme a uvedomí si pravdu...
"Ale ja som to naozaj nechcel ublížiť." povie. "Vtedy, keď si nás videla som jej chcel povedať, že s ňou končím. Že ťa už nechcem podjebávať. Ale nejak sa to... zvrtlo." dodá.
"Tak zvrtlo." neodpustí si poznámku Susie.
"Skús to presím pochopiť..." začne.
"Jasné, ja to chápem. Jednoducho si to chce a Bella bola práve náhodou poruke, však?"
"Nie, tak to nie je."
"A ako to teda je?" spýta sa ho ale kým stíhne odpovedať, položí ďalšiu otázku: ?Prečo si sem prišiel?
"Susie chcel som ti povedať, že si pre mňa dôležitejšia ako čokoľvek iné."
Susie mu už-už chce odseknúť, že: "Ty pre mňa už nie!", ale spomenie si na svoju víziu. A na Caroline. Ak chce, aby sa to, čo videla naplnilo, potrebuje Caroiline otca. Susie si spomenie na šťastný výtaz jej dcérky keď ho objíma.
"Sebastian... Dávam, ti šancu dokázať tvoje slová." povie potichu a dodá si odvahu aby mohla pokračovať ďalej.
"Ale prosím pamätaj si, že ťa milujem. Nech urobíš čokoľvek. Vytvorila som si k tebe taký vzťah ako k nikomu inému a nechcem aby to skončilo." povie. Sebastian ju chce prerušiť, no Susie zdvihne ruku na znak, že má byť ticho.
"Nech urobíš Čokoľvek. Je mi jedno čo to urobí so mnou. Dovolím ti čo len budeš chcieť, len aby si sa aspoň trochu usmial. Aj za cenu toho, že mi to akokoľvek ublíži... Alebo dokonca zabije." posledné 3 slová povie tak potichu, že ich skoro ani Sebastiab nepočuje.
"Prosím pamätaj si to." šepne a zavrie oči plné sĺz. Obaja sa pomoria do svojich myšlienok. Po chvíli Susie pocíti ako jej z čela odhrnie vlasy. Nakloní sa a vlepí jej naň pusu. Potom šepne tiché ďakujem." a odíde z nemocničného krídla.
Vtedy sa Susie prevráti na ľavý bok, vezme si spod hlavy vankúš, objíme ho a rozplače sa.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama