27. Čo ďalej?

4. října 2008 v 19:59 | Nakishi |  Čo ďalej?
27. KAPITOLA

Malé dievčatko behá po rozkvitnutej lúke. Je teplý letný deň a pofukuje iba mierny vánok. Dievčatko má asi 4-5 rokov, má krásne dlhé bledučko modré jemné vlásky, bledú pleť a žiarivé modré oči. Práve v tejto chvíli sedí pokojne v tráve a pletie venček z letných kvetov.
Po chvíli sa rozbehne k mladej žene sediacej neďaleko na deke. Žena vyzerá presne ako dievčatko. Dlhé bledomodré vlasy má zopnuté v nedbanlivo urobenom drdole. Modrými očami pozoruje dieťa, pozoruje výrazy na jej anjelskej tváričke, pozoruje jej ladné pohyby...
"Maminka toto je pre teba." povie a jej slová hrejú láskou.
"Och, ďakujem ti anjelik." usmeje sa na svoju dcérku. "Počkaj, aj ja ti idem urobiť venček." povie a pohľadom začne hľadať kvety vhodnej farby. Po chvíli ich nájde, vstane a ide k miestu kde rastú. Malé modré nezábudky. Sú také krásne, také nežné, také nevinné... Také ako to malé dievčatko sediace na deke, ktoré netrpezlivo čaká na mamu. Rýchlo ich natrhá a spletie do jednoduchého venčeku a vráti sa naspäť k svojej dcére.
"Nech sa ti páči, vaša kráľovská výsosť Caroline." s týmito slovami dievčatku položí na hlávku veniec z nezábudiek a ľahko sa jej ukloní.
"Mamí, prestaň." povie a rozosmeje sa zvonivým smiechom.
"Dobre, dobre." pousmeje sa jej mama a dodá. "Keď si bola menšia páčilo sa ti to."
"Ale ja už nie som malá. Už mám päť." povie hrdo.
"Áno anjelik, ja viem. Je z teba mladá dáma." usmeje sa na Caroline.
"Presne tak." vyhlási víťazne Jej mama iba pokrúti hlavou a pobozká dcérku do vlasov.
"Bu!" vykríkne za ich chrbtami nejaký mužský hlas.
"Ocko!" tiež vykríkne Caroline a bleskovo sa otocí a objíme otca.
"Ahoj Carrie." usmeje sa na ňu a potom obráti svoju pozornosť na ženu. "Ahoj Susie." povie potichu a s Caroline na rukách sa k nej priblíži a pobozká na líce.
Susie? To je predsa moje meno... znamená to, že som to ja?, Susie prebehne hlavou myšlienka. Akoby ani nebola v reálnom svete. Iba v nejakej divnej dimenzii. A z letargie ju prebudilo jej meno. Celú dobu pozorovala na to čo sa deje zo vzduchu. Akoby ani nepatrila do toho šťastného sveta pod ňou. Ale aj tak. Tá žena dole bola ona. Teraz si tým už bola istá.
"Ahoj miláčik." usmeje sa a oboch ich objíme.
"Ocko! Pusti ma... Veď ma rozpučíte." povie Caroline
"No tak Sebi, pusti ju."
Sebi? Ten pekný muž je Sebastian?, znovu sa prebudila Susienina myseľ.
On..., nevedela ani domyslieť vetu a do očí jej vytriskli slzy, jemne jej stekali po lícach ale ona si to nevšímala a pozorovala čo sa deje dole.
"Presne tak ocko, pusti ma." prikáže Caroline na čo Sebastian rezignovane pokrúti hlavou a opatrne ju položí na zem.
"Ďakujem." zašteboce a už zase šťastne pobehuje okolo nich po lúke.
"Nechcete ísť už do domu? Za pol hodinku by mali prísť hostia."
"Hostia?" zbystrí pozornosť Caroline.
"Áno Carrie, hostia. Chcú prísť James a Lily s malým Harrym, Damara s Remusom a asi aj Lindush so Siriusom. A potom možno ešte niekoľko ľudí." povie pokojne
"A to všetci prídu iba kôli mne?" spýta sa a oči jej zažiaria od radosti.
"Presne tak." usmeje sa Susie. "Veď nemáš päť rokov každý deň."
Päť rokov. Moja malá Caroline má dnes päť rôčkov. Môj zlatučký anjelik, vravela si Susie vduchu a znovu sa rozplakala, ale tento krát od dojatia. Bolo priam neskuročné vidieť ten malý usmievajúci sa zázrak...
"No tak, poďme už... Ja si chcem obliecť tie nové šaty čo som dnes dostala." skoro až zaspieva a netrpezlivo pobehuje okolo svojich rodičov.
"Áno Carrie, už ideme." povie Sebastian a chytí ju za ruku. Druhá ruka dievčatka vkľzne do Susieninej ruky a všetci traja ako šťastná rodinka zamieria do neďalekého domu pod kopcom.
Toto má byť moja budúcnosť? Teda vlastne naša?,spýta sa sama seba, keď si spomenula že posledné 2-3 mesiace nebola vôbec sama. Mala Caroline. Svoje slniečko, ktoré tu bolotiež.
Susie cítila,že ešte nezomrela. Nemohla.
Chcela sa ešte pokúsiť žiť pre tú budúcnosť čo videla. Pre Caroline. Ale nebolo už neskoro? Už to urobila. Necítila nič okolo svojho hmotného tela. Teraz bola skoro ako duch. Bola v inej sfére a mohla sa voľne pohybovať. Aj keď nejakým spôsobom vedela, že jej duša je stále pripútaná k tebu a ona nemôže odísť navždy.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama